vsetko

Som prvé dieťa dokonalých rodičov.

Obidvaja dokončili školu s červeným diplomom.Mama mala samé jenotkz a bola vždy schopná sa naučiť všetko tak, aby mala dokonalé výsledky. Vo všetkom! Čo nedokáže spraviť moja matka na 100%, to pre nu nekzistuje! Otec je nadpriemerne inteligentný, to musím uznať! Vyštudoval matfyz a nemá problém sa orientovať v dejepise, politike, ...čomkoľvek..
Vyrastala som v presvedčení, že ak niečo neurobím dokonale tak je to akoby som to ani nespravila:

 Dvojka? Ako to, že máš dvojku? Prečo to nemohla byť jednotka? 

Som  nielen prvé dieta ale aj prvé vnúča. A v tom je problém!
Vy čo mate starších súrodnecov, alebo možno satčia aj iba bratranci, vy nepochopíte, čo to znamená sa o všetko biť.
O prvú vychádzku, o prvé vreckové, o prvé ...čokoľvek!

Ja rozumiem, že je to hlavne strach o nás. Snaha ochrániť nás od toho aby sme robili v živote chyby ale jediné čo táto opičia snaha ochrániť ma od zla sveta vo mne kedy vyvolala bola chuť si všetky tie zlá vyskúšat! Ja zato nemožem, je to moja pirodzenosť, tak  ako vaša je skúšať ma od nich chránit!
Skúsenosť je neprenosná a aj keď možno neurobím vaše chyby (aké vlastne? spravili ste niekedy niejake?) urobím iné a možno ešte horšie! Tak to je a tak to bude........asi...

Keď som išla na osem ročné gymnázium strávila moja mama týždne, mesiace tým že  ma nútila sa učiť. To bolo revu! to bolo hádok! Mama hystericky vyhadzovala knihy do koša a kričala na mna, že keď si myslím  že mi všetko spadne z neba tak som na omyle... Mala som desať rokov!! Čo ja som vtedy vedela o tom čo padá z neba, čo ja som vtedy vedela o tom čo chcem..čo ja som vtedy vedela otom čo si myslím???
Ked sa o dva roky učil, na tie isté primačky moj brat,  nikto mu nepovedal ani slovo...a dopadol o dvadcať miest lepšie ako ja!

Moj brat robí všetko lepšie ako ja...vždy to tak bolo! Má lepšie známky, bavia ho lepsie vecy, menej sa háda, viac si rozumie s rodičmy.... On nikdy nechápe, prečo mi stojí za to sa s nimy o niečom hádať. Nechápe, petože on nemusí! Každú. hádku, ktorú by on totižo potreboval vyhádať som už vyhádala ja..pred dvoma rokmi.... A neh mi niekto skusi povedať, že to nieje pravda!

A čO teraz? prečo zrazu cítim potrebu sa sťažovať?

Pred pol rokom som začala byť doma nierne nervozna, Nevedela som obstát na jedom mieste, nevedela som vydržať jeden večer doma.... Pripisovala som to mojmu vtedajšiemu citovému rozpoloženiu, ktoré uzko súviselo s istým Tomášom.
Ale keď sa na to pozerám spatne, začalo to dávno pred tým, začalo to keď sa mi začala blýžiť maturita..

Prečo sa neučíš? A kam zasa ideš? A čo zasa robíš? Prečo nepíšes prácu?

Nechajte ma, ja viem koľko s apotrebujem učiťa koľko sa vydrím učiť!

Nie, ty netušis čo vsetko budeš potrebovať! My už sme raz maturovali my vieme!

Maturovala som na samé jednotky ...ale zaujím ato niekoho? nie! To bola len náhoda! Zato keď s m musela robiť vodičák na dva razy to náhoda nebola. Ako by za to mohol byť vinný test, ktorý nevedel vypracovať ani moj inštkrtuktor?? Nikdy! To bola moja blbosť! Nučila som sa dosť.

Poviem vám tajomstvo. na ten druhý ray som sa neučila ani polvicu z toho čo som sa učila predtým. Všetok ten čas čo som sa tvárila, že sa učím som sa hrala na internete.....

Teraz mam pred sebou skúšky, Prvé. Musím prejsť dovoma školami, lebo tá paveda čo študujem  denne ma neuživý!
Študujem druhú školu, ktorá ma nebaví,  v meste ktoré neznášam a zakaždým keď tam idem je mi do plaču! A robím to len koli vám..len preto , že vy to chcete....a vy stále neromumiete, že keď mi stojíte za chrbtom a tlačíte ma do učenie, že to nepomáha...dokonca naopak...vzbudzuje to vomne chuť isť von a zapáliť si.

Za tú hodinu čo som sa učila mimo domu som sa naučila približne toľko ako za dva dni doma...

Áno, som mladá a sprostá. Áno, vačšinu svojho času trávim hysterickými výstupmi aby som mohla isť von. Áno nerozmiem svetu. Áno, prehánam....

Uzanávam..Mate pravdu! Ale to stále nemení nič na to že po vás chcem len jenu zasranú vec:

Nechajte ma kurva robiť moje chyby!!!!!!!!!!