vsetko

Povedala som si, že si založím blog. Povedala som to aj svojej kamarátke a vôbec ju to neprekvapilo. Som presne ten typ človeka, čo potrebuje všetko šíriť ďalej.
Všetko čo sa dozviem, čo zažijem, čo ma napadne....všetko to chce isť von a občas je lepšie, keď to pokračuje smerom k ľudom, ktroým je to ale absolutne jedno.
Kamarátka sa ma ale obratom opýtala: o čom budeš písať? To ma trochu zaskočilo.
Nie že by som som nemala čo povedať ale za tých pár rokov, čo považujem svoje myšlienky za zmysluplné, ma napadlo už toľko vecí, že som nevedela kde začať.
Tak začni pekne od začiatku, povedala na to.

Takže pekne od začiatku:

Nepatrím k tým starším a životom už dávno vycvičeným. Myslím, že to nieje až také ťažke zistiť, keď nie ztých pár viet, čo som už napísala, tak časom by sa to určite preflaklo...
Nepovažujem sa za uplne blbú ale občas sa mi podarí vyplodiť prvotiedny nezmysel.
Väčšinou, poviem (resp. napíšem) prvú blbosť čo ma napadne.

Toto je len také zhrnutie, toho prečo mäm pochybnosti, či je toto jeden z mojich najlepších nápadov. Ale tak skúsiť to možem nie?
Keď mohol moj spoluziak pred dvoma čo troma rokmi zverejniť úvahu na tému: Prečo baby chodia na záchod vždy po dvoch?..tak ja si možem spraviť verjný filter na myšlieky!

Pokúsim sa, aby to nebol tak úplne dennik..ako veľmi sa mi to podarí, to neviem. Moja matka ale tvrdí, že sa jej páči ako píšem ale mám sa vycvičiť. A keďže moja matka je naslovovzatý odborník na...asi všetko...rozhodla som sa cvičiť.

Sľubujem že sa raz dostanem aj do štádia, ze to bude mať pointu.....